„Záväzky po lehote splatnosti v roku 2020 rástli priemerným mesačným
tempom 5,29 milióna eur, v roku 2019 to bol priemerný mesačný pokles o
10,55 milióna eur, čo však bolo výsledkom realizácie oddlžovania
zdravotníckych zariadení," píše sa v materiáli.
Záväzky po lehote splatnosti 13 fakultných a univerzitných nemocníc
tvoria 89 percent z celkovej hodnoty záväzkov po lehote splatnosti v
celom sektore zdravotníctva. Za hlavný dôvod neustáleho rastu
zadlženosti zdravotníckych zariadení možno podľa rezortu zdravotníctva
považovať pokračujúce generovanie prevádzkových strát v nemocniciach.
Najväčšie dlhy majú naďalej voči Sociálnej poisťovni, daňovým úradom a
zdravotným poisťovniam. Nasledujú záväzky voči dodávateľom liekov a
zdravotníckeho materiálu. Nemocnice dlhujú ďalšie peniaze aj za energie
či služby, tiež iným zdravotníckym zariadeniam alebo Národnej
transfúznej službe SR.
So záväzkami po lehote splatnosti majú problémy aj zariadenia v
pôsobnosti ministerstiev vnútra a obrany (21,43 milióna eur), ako aj
tie, ktoré sú delimitované na obce a vyššie územné celky a
transformované na neziskové organizácie (39,31 milióna eur).
Zdravotnícke zariadenia transformované na akciové spoločnosti vlani
záväzky po lehote splatnosti nevykázali.
Zdravotné poisťovne v minulom roku vykázali mierny nárast záväzkov po lehote splatnosti vo výške 350.000 eur.
Povinnosť informovať o vývoji dlhu v rezorte zdravotníctva vznikla na
základe uznesenia vlády SR, ktorá o tom rozhodla v roku 2012.